Choď na obsah Choď na menu
 


19. 7. 2022

 Šach pre školu

3. diel

Škola je závislá na uvedomelom učení, šach závisí od prirodzeného učenia.

Súčasťou vývoja civilizácie je nahradzovanie prirodzených vecí umelými. Najjednoduchším príkladom nahradzovania prirodzeného umelým - je pohyb. Ešte aj  blondínkam je jasné, že keď im lekár odporúča viac pohybu, tak tým myslí prirodzený (telesný) pohyb a nie napríklad pohyb vo vlaku v spacom vagóne.

Nedostatok telesného pohybu nám skôr či neskôr spôsobí zdravotné problémy. Prečo? Lebo podstata nie je v pohybe ako takom (v premiestňovaní sa - teda jedného z mála znakov telesného pohybu, ktoré dokážeme vedome vnímať), ale v námahe a produktívnej energii, ktorú do telesného pohybu vkladáme a tým aktivizujeme všetky telesné aj duševné orgány. Telesný pohyb je dôležitý  pre udržiavanie funkčnosti organizmu. Ovplyvňuje nielen svalstvo a srdce, ale aj dýchací, tráviaci, nervový aj duševný systém, lebo  spolupracuje so všetkými orgánmi vrátane mozgu, ktorý to asi celé koordinuje. Telesný  pohyb je prirodzená súčasť našej osobnosti, závisí od nášho organizmu a zároveň naša telesná aj duševná funkčnosť je závislá od telesného pohybu.

Čím viac využívame umelý pohyb (autobus, výťah ...), tým máme menej prirodzeného pohybu. Tento vzťah medzi prirodzeným a umelým platí všeobecne (aj pre veci, pri ktorých to na prvý pohľad nie je viditeľné). Teda v našom prípade  pre učenie. 

Umelý pohyb nás premiestni 10, 100 alebo aj 1000 násobne rýchlejšie (veď práve na to bol vymyslený). Ale nedokáže nahradiť prirodzený pohyb v jeho osožnosti pre náš organizmus. Rovnako aj umelé učenie bolo vymyslené pre rýchlejšie napĺňanie žiaka vedomosťami, ale nedokáže nahradiť prirodzené učenie v jeho osožnosti pre jeho organizmus.

Ako sme sa naučili chodiť si už nepamätáme. Kroky robíme prirodzene (automaticky). Pritom nedokážeme ani len vnímať, kedy a ktoré svaly sa pritom napínajú alebo uvoľňujú, čo určuje ich spoluprácu a správnu mieru vloženej sily, čo a ako udržuje našu rovnováhu, ako pri tom spolupracuje srdce, pľúca, nervy a desiatky ďalších vedomím neregistrovaných, ale pre chôdzu nevyhnutných podmienok.

Dieťa sa naučí rozprávať bez problémov. Keď sa začne dospelý učiť ďalší jazyk, tak to často dopadne katastrofálne a to aj napriek tomu (lepšie povedané, práve preto), že si je plne vedomý čo chce a navyše využíva najmodernejšie učebné metódy.

Začať sa učiť chodiť až dvadsaťročný, tak nikdy nedocielime perfektnú chôdzu, ktorú sme získali úplne spontánne (prirodzeným učením) do jedného roka. Lebo naše rozvíjajúce sa vedomie nám vtedy do prirodzeného učenia moc nezasahovalo. 

Vodič vozidla a lebo pilot lietadla aby mohol bezpečne riadiť umelý pohyb musí mať prirodzené schopnosti (fyzické aj duševné zdravie), ktoré sa dajú získať len telesným pohybom. Podobne aj žiak aby bol úspešný v škole musí mať prirodzené schopnosti, ktoré sa dajú získať len prirodzeným učením. 

Prirodzené učenie prebieha mimo nášho vedomia stále počas celého života. Presnejšie povedané – je to základ života. Jeho podstata je a určite ešte dlho bude pre nás neviditeľná. Uvedomovať si môžeme len výsledky prirodzeného učenia a využívame ich bez problémov, lebo fungujú aj bez nášho vedomia. 

Prirodzené učenie je vlastne automatické prispôsobovanie sa prostrediu (neprestajne sa meniacim vonkajším aj vnútorným podmienkam). Ako sa mylne hovorí boj o prežitie. Slovo boj je  v tomto prípade mimoriadne zavádzajúce. Lebo podstata života nie je v boji, ale v spolupráci. A to nie len medzi jednotlivými orgánmi organizmu, ale aj spolupráca s vonkajším prostredím (dokonca až so Slnkom – Kam nechodí Slnko, tam chodí lekár) a v neposlednom rade aj medzi jednotlivcami a medzi jednotlivcom a spoločnosťou.

 Prirodzené učenie je tak pomalé, že aj jeho dlhodobé výsledky si uvedomujeme len nejasne. Je súčasťou vývoja organizmu. Dieťa rastie nepretržite každú  sekundu, ale zistiť, o koľko vyrástlo za týždeň, je ťažké, aj keď si robíme značky na stene. Podobnú jednoduchú pomôcku na meranie výsledkov prirodzeného učenia nemáme.  Ale vieme, že prirodzený vývoj schopností a vlastností osobnosti môžu urýchliť aktivity, ktoré podporujú prirodzené učenie.

Zabudnime na chvíľu na svoje pedagogické vedomosti a všimnime si iba základ učenia. (Možno je už pedagogický koráb preťažený.) Práve v podstate učenia, hlboko a ďaleko od bežnej školskej praxe, sa skrývajú výživné šachové plody.

Podstatou vyučovania je prelínanie dvoch fáz učenia, prirodzeného a uvedomelého.  

Uvedomelé učenie – umelé získavanie poznatkov. Výsledky uvedomelého učenia nie sú súčasťou organizmu, sú to informácie, ktoré sa ukladajú do pamäte (špeciálnej databázy v periférii mozgu) a dokážeme ich využívať len, ak si na ne spomenieme. Do pamäte sa umelé poznatky dostávajú okamžite a nepoužívané poznatky sa z pamäte automaticky vymazávajú.

Prirodzené učenie – nevedomé získavanie zručností, schopností a vlastností osobnosti. Prebieha úplne mimo nášho vedomia. Vedomie je schopné vnímať iba čiastočné výsledky prirodzeného učenia. Výsledky prirodzeného učenia sa neukladajú do pamäte ovládanej vedomím, lebo sú funkčnou súčasťou organizmu. Je to vytváranie nových spojení neurónov (aplikácií, programov) na základe dlhodobých alebo silných vnútorných podnetov, ktorých podstatu si nemusíme vôbec uvedomovať. Tieto výsledky v prípade potreby fungujú automaticky, bez ohľadu na to, či si ich uvedomujeme alebo nie. Sú trvalé a môžu sa preniesť aj na potomstvo.

Talent je nadpriemerná schopnosť jednotlivca pre prirodzené učenie v danej oblasti.  

Škola vo vyučovacej praxi ignoruje prirodzené učenie. Čo sa premieta aj do formálneho vzťahu medzi teoretickými predmetmi a výchovami. 

Šachová hra je závislá na prirodzenom učení. Rozšírená je mylná predstava, že vedieť hrať šach = vedieť, ako sa figúrky pohybujú. Ak sa teoreticky naučíme pohyb figúrok, tak hrať šach ešte nevieme. Vieme iba základné pravidlá pre šach. Rovnako, ak vieme iba futbalové pravidlá a ideme hrať zápas, tak do lopty si kopneme iba náhodou. Hrať sa naučíme iba praxou.

Základné pravidlá sa dajú perfektne naučiť za pár hodín. Získať praktické základy, trvá týždne, lebo sa to dá dosiahnuť iba prirodzeným učením.  To platí nielen v šachu a nielen v hrách. To čo sa naučíme prirodzeným učením, sa zabuduje do nášho organizmu a funguje automaticky.

Prirodzené učenie prebieha v organizme stále a automaticky. Uvedomelé učenie prebieha len silou vôle. Uvedomelé učenie vytvára vnútorné podmienky, ktoré ovplyvňujú a usmerňujú prirodzené učenie.

Uvedomelé učenie (napríklad kurz na zlepšenie) konkrétnej vlastnosti, spravidla nezlepšuje prirodzenú vlastnosť, ale vytvára vlastnosť umelú.

Tu už rozdiel medzi prirodzeným a umelým je ťažšie viditeľný, než pri umelom pohybe. Ešte najviditeľnejším príkladom môže byť sebavedomie. Prirodzené sebavedomie má dokonca svoje pomenovanie aj v bežnej reči – zdravé sebavedomie.

Ak zistíme, že žiakovi chýba sebavedomie, tak sa nám nepodarí dodať mu ho tým že mu hovoríme, aby bol sebavedomejší, ani tým že mu vysvetlíme, aké dôležité je mať sebavedomie. Zdravé sebavedomie (ale aj ostatné prirodzené vlastnosti a schopnosti) môže získať len vlastnou námahou pri ľubovoľnej telesnej alebo duševnej činnosti a pri ktorej na sebavedomie ani len nepomyslí.

Na vytváranie sebavedomia vplývajú napríklad vnútorné mikroúspechy, ktoré neustále neuvedomele prežívame priamo pri námahe v dosahovaní čiastkových cieľov.  Ale nie viditeľné vonkajšie úspechy ako napríklad ocenenie práce alebo odmena za športový výkon. To obyčajne pôsobí skôr naopak. Lebo nie je sebavedomie ako sebavedomie.

Skutočné (zdravé) sebavedomie ešte nikto nezískal ani z knihy Ako byť sebavedomý, hoci vyšla v miliónových nákladoch.  Podľa jej návodov môžete dosiahnuť len umelé sebavedomie. Naučíte sa vyzerať ako sebavedomý a budete si toho plne vedomý. Tým, ale svojmu prirodzenému sebavedomiu iba škodíte.

Prirodzené vlastnosti riadia naše konanie automaticky a vždy. Umelé vlastnosti riadia naše konanie len vtedy, keď si ich uvedomujeme a len keď ich vedome silou vôle podporujeme. Prirodzené vlastnosti nie sú bežne viditeľné, ale v prípade potreby nás nikdy nenechajú v štichu. Ak niekto priamo srší odvahou, tak je najskôr umelá a v situácií, kde treba prejaviť skutočnú odvahu,  sa však obyčajne zosype ako prvý. 

Prirodzené vlastnosti si neuvedomujeme, lebo sú súčasťou našej osobnosti. Budujú sa mimo nášho vedomia a automaticky riadia naše konanie. Uvedomujeme si ich len na základe nášho správania a hlavne v prípade ich zlyhania. Fungujú rovnako ako pracujú aj naše telesné orgány. Ak sú funkčné, ani nevieme, že ich máme.

Uvedomelé (umelé) učenie vytvára a rozvíja u človeka umelé vlastnosti a schopnosti.

Prirodzené učenie  buduje a rozvíja u človeka prirodzené vlastnosti a schopnosti.

 

Koniec tretieho dielu.  Pokračovanie nabudúce.