Choď na obsah Choď na menu
 


Rok 2012, šach na školách

V roku 2012 odporučila Európska únia zavedenie šachu do školského systému.

Šachová hra ako prostriedok výchovy

Šach ako výchovnovzdelávací prostriedok už dlhé storočia propagujú idealisti, humanisti (J. W. Goete:   Šach je brúsnym kameňom mozgu), politici (B. Franklin: Šach je prirodzený výchovný prostriedok), komunisti (V. I. Lenin : Šach je najlepšou gymnastikou mozgu), pedagógovia (V. Suchomlinskij: Bez šachovej hry si nemožno predstaviť plnohodnotnú výchovu rozumových schopností a pamäti), žiaci a študenti (Nemenovaný žiak: Aj zlý deň na šachovom turnaji je lepší, ako dobrý deň v škole), kybernetici (Norbert Wiener: Ak chcete žiaka naučiť logicky myslieť, nedávajte mu učebnice logiky, ale naučte ho hrať šach), vedci (D. I. Mendelejev: Práca vedca je ako šachová partia, ibaže vedec nemá za súpera omylného človeka, ale neomylnú skutočnosť), psychológovia (Psychologické štúdie preukazujú, že šach zlepšuje schopnosti žiaka) atď.

            Teda v tomto jednom sa zhodujú všetky aj tie najprotikladnejšie skupiny a majú záujem využiť šachovú hru vo výchove. Proti je len jedna skupina: školstvo.

            Nie je to paradox? Veď zlepšiť výchovnovzdelávacie výsledky žiaka je najosožnejšie práve pre školu.

Paradox je to len na prvý pohľad. V skutočnosti je len prirodzené, že sa škola zubami, nechtami bráni šachu u žiakov. Stačí porovnať podstatu šachu a podstatu školy.

Škola dáva žiakom, len potvrdené pravdy a len podľa overených schém. Podstata šachu je však v hľadaní výnimiek v tradičných situáciách, búraní starých právd a objavovaní neštandardných riešení. Pre školu sú najdôležitejšie poučky a poslušnosť. Pre šach je najdôležitejšie  samostatné myslenie. Šach je samostatnosť v rozhodovaní a učenie sa na vlastných chybách. Škola rozhoduje za žiaka a snaží sa obchádzať základný prvok evolúcie – učenie sa na vlastných chybách. Škola poskytuje žiakom teóriu. Šach poskytuje deťom tvorivosť.

A čo z toho potrebujú deti? Samozrejme aj jedno aj druhé. Aj vedomosti aj tvorivosť (podľa skromných odhadov úspešnosť človeka v živote závisí na 20% od jeho vedomostí, na 40% od jeho tvorivosti a ostatných 40% sú stovky ďalších vedomých aj nevedomých vplyvov a ich kombinácií (hovoríme im náhoda, šťastie, nešťastie).

A čo z toho dostávajú žiaci v škole? Na 99% len teóriu (jedinou výnimkou sú prváci, keď sa učia čítať a písať, tu  je to 50 na 50).  

A čo najviac chýba žiakom? Samozrejme tvorivosť (teda to ako budú vedieť využiť svoje vedomosti v praxi, v živote). Tvorivosť sa získava len pri samostatných praktických a hlavne  záujmových činnostiach.    

Šach je pre školu to isté, ako vitamín C pre ľudský organizmus: potrebuje ho, ale nedokáže si ho vytvoriť. 

Mimochodom (e.p.) - agentúra pre aktívne využitie šachu vo výchove detí, pomáha aplikovať tento dôležitý vitamín školám v regióne TN,IL,NM, aby bol prospešný pre žiakov aj pre školu.

Pri správnom dávkovaní sa u žiakov dosahuje behom dvoch až troch rokov výrazné zlepšenie schopností pre učenie sa v škole a vytvorenie osožných vlastností osobnosti.

Dosiahnuť sa to dá len samostatnou hrou žiaka. A je jedno aká je úroveň jeho hry. Lebo vždy hrá na svojej úrovni. Ale keď hrá samostatne, jeho schopnosti sa automaticky zlepšujú a zvyšuje sa aj úroveň hry.

Škola uznáva len ak má žiaka, ktorý získava víťazstvá pri reprezentácii školy. To ale pre školu prináša len vonkajší náhodný efekt a na učebné výsledky školy má zanedbateľný vplyv. Jediný skutočný osoh z toho môže škola získať, ak to spropaguje ako motiváciu pre ostatných. Zlepšenie výchovno-vzdelávacích výsledkov školy ovplyvní oveľa viac 10 priemerných šachistov než jeden vynikajúci.

Najdôležitejšie zásady dávkovania: 

a, Nevyučovať šach ako povinný predmet (lebo vitamín C sa varením zabíja a v škole by vznikol iba ďalší neobľúbený predmet).

b, Šach by nemal užívať ten, kto je alergický na šach alebo na niektorú jeho zložku (ako napríklad tvorivosť, logika, samostatnosť, bojovnosť, sebavedomie, pracovitosť, rozhodnosť, uvážlivosť, vynaliezavosť, ...)

c, Šach je potrebné aplikovať hlavne žiakom s nedostatkom niektorej zložky z odstavca b, lebo šachová hra všetky tieto zložky mimoriadne účinne rozvíja.

d, Prvé dávky šachu (10 až 20 hodín) treba aplikovať pod priamym dozorom šachového a pedagogického odborníka.

e, Ďalšie užívanie šachu už závisí len od samotného žiaka. Priame zasahovanie školy do ďalšieho dávkovania šachu pre žiakov, je už len na škodu. Lebo školské metódy určovania dávok, kontrola výsledkov, ovplyvňovanie myslenia atď. už pomaly ale iste začínajú zabíjať rozvíjajúcu sa tvorivosť malého šachistu.

f, Ale nepriamo môže škola pomôcť najviac. Lebo ako jediná má možnosť vytvoriť najlepšie podmienky pre každého záujemcu, aby si mohol prirodzenou cestou rozvíjať svoju tvorivosť (záujem). Napríklad dať šachovnice do družín a školských klubov, do čitárne, do odpočivárne, dať do prevádzky samostatnú šachovú miestnosť a podobne. Zrušiť informačné šachové embargo. Organizovať pravidelné aj nepravidelné turnaje (triedne, školské, regionálne) a umožniť žiakom účasť aj na turnajoch mimo školy. Organizovať simultánky, prednášky, zápasy školy proti druhej škole atď.

       Šachová aktivita sa považuje aj za najúčinnejšiu prevenciu proti drogám a  proti zavlečeniu detí do rôznych protispoločenských skupín.

Samozrejme, že uskutočniť niečo z hore uvedeného sci-fi, je prakticky nemožné. Na také veci učitelia vôbec nemajú čas, lebo ako už povedal Adolf Heyduk: musia všemožnou silou, otrocky pracovať na tom, aby žiaci bez samostatného myslenia a konania, predsa dokázali prospievať.   

Viac: https://dajmat.estranky.sk/clanky/ako.html