Choď na obsah Choď na menu
 


Rok 2016, história šachových turnajov

22. 12. 2015

15.–31.1.2016 bude v Holandsku už 78. ročník tradičného turnaja vo Wijk aan See (ktorému sa hovorí aj šachový Wimbledon). V roku 2007 sa tohto turnaja zúčastnil aj David Navara (najlepší český šachista súčasnosti).  Jednotkou turnaja je aktuálny Majster sveta Magnus Carlsen. V roku 2007 Magnus na tomto turnaji prehral práve s Davidom a v januári môžeme sledovať ich ďalšiu vzájomnú partiu.

Prvý ročník turnaja sa uskutočnil už v roku 1938. Pravdepodobne ako dôsledok mimoriadneho holandského úspechu, keď Max Euwe (v rokoch 1970-1978 bol prezidentom FIDE) sa stal 5. majstrom sveta. V roku 1935 prekvapujúco porazil najvšestrannejšieho šachistu svetových dejín 4. majstra sveta Alexandra Aljechina.

Medzinárodné šachové turnaje

Prvý oficiálny medzinárodný šachový turnaj sa hral v Londýne v roku 1851. Víťazom sa stal, dovtedy neznámy stredoškolský učiteľ matematiky Adolf Anderssen, ktorý tam zohral aj svoju najslávnejšiu partiu, ktorá dostala názov Nesmrteľná (obetoval v nej strelca, obidve veže aj dámu).

Šachové hodiny sa začali používať  na turnaji v Paríži v roku 1867. V tomto turnaji zvíťazil rodák z Bratislavy Ignaz Kolisch.

Ešte do polovice minulého storočia sa hrávalo s časovým limitom 32 ťahov na prvé dve hodiny a 16 ťahov na každú ďalšiu hodinu. Po splnení druhého časového limitu sa partia prerušila a dohrávala sa na druhý deň. Čiže niektoré partie trvali aj 10 hodín alebo aj viac. V druhej polovici 20. storočia sa čas na ukončenie partie začal postupne skracovať a pred 30-timi rokmi sa už prerušovanie partií zrušilo.

 Od začiatku minulého storočia už každý rok vznikali nové turnaje z ktorých mnohé sa stali každoročnou tradíciou a niektoré sa hrávajú dodnes. Organizovali ich mecenáši šachu (firmy, jednotlivci atď.), ktorí si do svojho turnaja pozývali najlepších hráčov sveta a lákali ich hodnotnými finančnými cenami. Víťaz turnaja získal neformálny titul Majster. Turnaje sa hrávali prakticky iba kruhovým systémom (každý s každým), čo obmedzovalo počet hráčov na maximálne 20, iba výnimočne sa skúšali aj iné hracie systémy. Až keď turnaje hrané švajčiarskym systémom začali riadiť počítače, objavujú sa turnaje so 100, 200 a dokonca aj s 500 hráčmi.

Pre lepšiu ilustráciu uvádzam zopár konkrétnych zaujímavosti:

Na prestížnom turnaji majstrov Hastings v roku 1895 prekvapivo zvíťazil nováčik v majstrovských turnajoch Harry Nelson Pillsbury z Ameriky. Prvý majster sveta Wilhelm Stenitz tam zohral fantastickú partiu, ktorú šokovaný súper nedokázal dohrať a ušiel.

V roku 1897 na turnaji v Berlíne zvíťazil Rudolf Charousek rodák z Prahy, ktorý ale už od detstva žil v Košiciach.

Na turnaji v Monte Carlo 1901 vyhral prvú cenu 5000 frankov David Janowski a celú ju následne prehral v kasíne.

Víťaza v Karlových Varoch 1911  Rudolfa Teichmanna, ktorý nosil cez jedno oko čiernu pásku, šachoví kritici pochválili: medzi slepými je jednooký kráľom.

Na turnaji v New Yorku 1924 skončila legenda o neporaziteľnosti vtedajšieho majstra sveta José Raula Capablanku z Kuby, ktorý dovtedy už 5 rokov neprehral ani jednu partiu. Pričinil sa o to rodák z Pezinka Richard Réti, ktorý ho porazil už za 30 ťahov. Richard Réti tam získal aj cenu za najlepšiu partiu turnaja, keď porazil Bogoljubova v 25. ťahu.

Na turnaji v Moskve 1925 mexický šachista Carlos Torre porazil 2.majstra sveta tak, že obetoval dámu a pomlel Emanuela Laskera v šachovom mlyne. Pozrite si video v ktorom sú dokumentárne aj hrané zábery z turnaja, filmové postavy aj dokumentárne snímky najlepších šachistov tej doby a na záver aj ukážka z filmu o legendárnom J. R. Capablankovi v ktorom on sám hral hlavnú postavu (teda samého seba):   https://www.youtube.com/watch?v=A8ARyB1Dado

Medzinárodný turnaj Trenčianske Teplice 1949 sa hral ako memoriál Richarda Rétiho. V turnajovej knižke je životu a dielu Rétiho venovaných 16 strán. Na ďalších úvodných stránkach sa dozvieme históriu kúpeľov aj ich šachovú históriu.

Začiatkom tohto storočia organizoval v Monaku holandský miliardár Joop van Oosterom turnaje Melody Amber, v ktorých sa nehrali štandardné klasické partie, ale sa skladali z turnaja v rapid šachu a z turnaja v šachu naslepo.

            Po druhej svetovej vojne pribudli do medzinárodných turnajov aj postupové turnaje, ktoré organizovala FIDE (Medzinárodná šachová federácia). FIDE vtedy prevzala organizáciu zápasov o Majstra sveta a ustanovila trojročný cyklus, ktorý fungoval až do roku 1985: víťaz klubu postúpil do majstrovstiev okresu, víťaz okresu do kraja a víťazi krajov na Majstrovstvá Slovenska. Víťazi krajín hrali pásmový turnaj, odkiaľ sa postúpilo do medzipásmového turnaja, až nakoniec cca 12 najlepších hralo turnaj kandidátov, ktorého víťaz hral zápas s aktuálnym Majstrom sveta. Prvý kandidátsky turnaj v roku 1950 vyhral David Bronštejn, ktorý napísal najlepšiu učebnicu šachu pre pokročilých (ELO nad 2000) Medzinárodný turnaj veľmajstrov Zurüch 1953. Je to rozbor všetkých partií druhého kandidátskeho turnaja.   

V druhej polovici minulého storočia medzi najsilnejšie turnaje patrili tiež Majstrovstvá Sovietskeho zväzu. Ibaže nemali prívlastok medzinárodné, aj keď by si ho zaslúžili, lebo v nich hrávali hráči z desiatok krajín bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí v tomto období získali absolútnu hegemóniu aj na svetových turnajoch. A neboli to len šachové legendy, ako Botvinik, Smyslov, Keres, Taľ, Petrosian, Spasskij, ale desiatky ďalších veľmajstrov. Len výnimočne sa medzi víťazov dostal niekto iný (napríklad Reshewsky, Najdorf, Larsen, Fischer a samozrejme Timman, ktorý okolo roku 1980 bol považovaný za najlepšieho nesovietskeho šachistu „ The Best of the West“ ).

Keď zavedenie švajčiarskeho systému umožnilo hrávať turnaje s neobmedzeným počtom hráčov prichádzali na každý z nich desiatky silných „ruských“ hráčov. Vtipne to vyjadril vtedajší najlepší český šachista Vlastimil Hort. Na otázku ako sa umiestnil na práve skončenom turnaji odpovedal: Bol som druhý, hneď za autobusom ruských šachistov. V. Hort je aj svetovým rekordmanom v simultánke. Hral odrazu proti 500 hráčom.

V roku 2012 na turnaji v Gibraltári hralo 256 účastníkov a z toho tam bolo rovných 100 majstrov a veľmajstrov. V tejto ťažko predstaviteľnej konkurencii zvíťazila 18-ročná Číňanka Hou Yifan. Pozrite si jej výsledky a akých mala súperov (kliknutím na meno vo výsledkovej listine):

chess-results.com/tnr63931.aspx?lan=4&art=1&rd=10&fedb=SVK&fed=CHN&flag=30&wi=821

Pozrite si aj rok 2013 (história prvého majstra sveta), ale aj ostatné roky v rubrike   Cesta do histórie aktuálnych šachových udalostí