Choď na obsah Choď na menu
 


Príloha 1

6. 9. 2010

 

Dokáže školstvo viac ako „hrať 4. ligu“ ?
 
 
Príloha 1: Čo bráni školám dosahovať lepšie výsledky?
Snaha školy zlepšovať výchovno-vzdelávacie výsledky rôznymi pedagogickými metódami a doučovaním je pochopiteľná. Myslieť si ale, že čím viac sa žiak učí, tým viac sa u neho rozvíja aj schopnosť učiť sa, je tragický omyl. Tragický, lebo už 100 rokov znemožňuje školám dosahovať lepšie výchovno-vzdelávacie výsledky.
Je pravdou, že najrýchlejšie, schopnosť-učiť sa, je vytváraná pri samotnom učení. Základné schopnosti pre každú činnosť získame najrýchlejšie praxou. Praktický všetky deti sa naučia chodiť aj rozprávať bez problémov (ak predtým neboli nasilu naučené reči tuťuli-muťuli). Hlavne vďaka tomu, že si to neuvedomujú. Nespomaľujú a nemýlia podnetmi zo svojho vedomia prácu základných inštinktov. Chcú chodiť a chcú rozprávať a nešpekulujú nad tým ako sa naučiť chodiť a rozprávať. Ale aj dospelí ktorí sú prinútení, napríklad v cudzine, sústrediť sa na to, aby sa dorozumeli, naučia sa základy cudzej reči skôr, ako ten, kto sa ju len chce naučiť v škole alebo kurze. Chcem sa bicyklovať a chcem sa naučiť bicyklovať je rozdiel. Príslušné schopnosti na to sa ľahšie vytvoria v prvom prípade.
Naše schopnosti nerobí vedomie, ale vytvára ich mozog mimo nášho vedomia. Ten pracuje na základe prirodzených inštinktov. Robí len to, čo musí kvôli prežitiu a s najmenšou spotrebou energie. Využíva schopnosti už vytvorené. Rieši iba aktuálne vnútorné podnety podľa ich sily. Sily ako takej – nepozná kladné a záporné podnety. Nevníma budúcnosť a vonkajšie snahy vedomia zvyšovať výkonnosť a výsledky. Vonkajšie vplyvy nevníma. Reaguje len vtedy, ak mu ich systém vnímania pretransformuje na vnútorné podnety. Napríklad dieťa, ktoré sa učí hrať tenis bez trénera začne držať raketu obyčajne tak ako lyžičku, alebo podľa iného svojho najsilnejšieho návyku. Týmto spôsobom sa vytvárajú zlozvyky v činnostiach a ďalšou praxou sa už len utvrdzujú.
Veľa cudzincov u nás, ktorí sa naučili dorozumievať po slovensky iba praxou, používa skomolené slova, prízvuk zo svojej materčiny atď.
Preto základné schopnosti vytvorené praxou a učením nemusia byť vhodné pri snahe dosahovať lepšie výsledky. Schopnosť pre školské učenie sa je tvorená prakticky len pri učení sa. Preto máme väčšinou všetci len základnú schopnosť učiť sa a tá tiež obsahuje veľa zvykov nevhodných pre dosiahnutie lepších výsledkov v učení. Postupom rokov sa tieto zlozvyky iba upevňujú.
Školskými a pedagogickými metódami schopnosti žiaka učiť sa, neovplyvňujeme. Metodiky sú zamerané na tréning matematiky, zemepisu, atď. V žiadnej nie je konkrétny tréning rozvoja schopnosti žiaka. Lebo to do školy nezapadá a preto zotrvávame v horeuvedenom tragickom omyle.